OZ Inštitút prijatia si už na Slovensku získal svoje meno a to hlavne vďaka projektu internetovej poradne pre mladých IPčko.sk. Ponúkame anonymný priestor pre ľudí, ktorí hľadajú pomoc. Sú nimi prevažne mladí ľudia, pre ktorých je internetová komunikácia dnes už bežnou praxou. Neodmietne však nikoho, kto potrebuje pomoc. IPčko.sk je o spoločenstve ľudí študujúcich a pracujúcich v oblasti psychológie a možnosti pomoci sú naozaj veľké. Ďakujeme za dôveru tým, ktorí nám napísali po prvýkrát a rovnako tým, ktorí sa pravidelne vracajú. Denne sa do online rozhovoru prihlási v priemere 30 ľudí. Štatisticky necelý autobus. Veľmi nás teší, keď počujeme ako sa slovo o nás šíri ďalej a že stále viac a viac ľudí vie, na akej zastávke nastúpiť do nášho autobusu.
Bolo by dosť krátkozraké povedať, že sa problémy stále opakujú a poradcovia sú iba automat na správne odpovede. Keby tomu tak bolo, IPčko.sk by už dávno skončilo. Krása slobody je v jej spontánnosti, nepredvídateľnosti a schopnosti prekvapiť. A práve tak vnímam rozhovory a pomoc na IPčku.sk Ľudia k nám prichádzajú slobodne a bez strachu, a dokážu sa otvoriť i s tou časťou ich životného príbehu, ktorú si ešte nikto predtým nevypočul.
Nie som psychológ. Ale IPčko.sk nie je iba o psychológii. Našim cieľom nie je potvrdenie vedeckého experimentu, či analýza osobnosti. Chcelo to istý čas, kým som si viac oslovil a prežil filozofiu prijatia, ktorá je našou pevnou pôdou pod nohami. Vypočuť si človeka a dať mu možnosť zakúsiť, že som tu pre neho. Často sa s človekom, ktorý nám píše vydávame na spoločnú cestu do neznáma. Nemusíme mať vždy univerzálne riešenia. Podstatné je, že kráčame s nimi. Sme s nimi v ich najťažších chvíľach. A o tom je prijatie.
Dobré veci potrebujú rásť a po viac ako ročnej skúsenosti je našou ambíciou ísť ešte ďalej, ešte bližšie. Internet si dnes vo vrecku nosíme všade so sebou a to spôsobilo veľký trest vo svete mobilných aplikácií. Tento pokračujúci trend je výzvou aj pre nás a prichádzame s novým projektom Vždy a všade. Jeho cieľ je ľahké vyčítať. Vytvoriť mobilnú aplikáciu, cez ktorú by sme poskytli človeku prvú pomoc v jeho ťažkých chvíľach. Rýchlo, ľahko a najnovšie aj prostredníctvom mobilných zariadení. Krátke video pre krátku ilustráciu.
Tomuto projektu sa venuje denne viacero ľudí z nášho tímu, ale podporiť ho môže každý a to formou jednoduchého hlasovania. Cez portál ĽudiaĽuďom.sk sa uchádzame o grant na realizáciu projektu a v princípe vyhráva projekt, ktorého verejná podpora je najvyššia.
Keď som pred pár dňami opätovne preposielal prosbu o hlasovanie na facebooku, pozastavil som sa nad jedným komentárom. Bol veľmi krátky a jeho skeptická povaha mi umožnila porozmýšľať nad kritikou, ktorá nie je vždy vyslovená. Nedôvera bola v otázke medzi virtualitou a realitou. Nie je virtuálna pomoc iba zbytočnou náhradou tej reálnej? Virtuálny rozhovor namiesto rozhovoru reálneho? Nezdá sa to aj vám obrátené, že nemáme reálne blízke vzťahy, riešime to cez internet a potom ich naspäť nasmerujeme na reálny vzťah? Celé je to akosi pomotané a mnoho mladých dokonca ani nemá smartphone s internetom.
Je v tom veľa pravdy a s mnohým súhlasím. Mojou odpoveďou bolo, že mať "reálne" vzťahy je ideál, ktorý nemá každý a veľa ľudí za to nenesie ani osobnú zodpovednosť (rozvody a iné). Áno, je to pomotané, súhlasím, veď inak by IPčko.sk nemalo čo robiť a denne by sme stretali šťastných ľudí vychádzajúcich z rodín, ktoré poskytujú psychologickú oporu a utvárajú silné vzťahy. Niekedy ale nájdeme sami seba v začarovanom kruhu a pocit hanby či neistoty alebo strachu nás prenasleduje na každom kroku. Dusíme to v sebe, až kým sa z toho nevyvinie niečo úplne patologické. Pomocou budú možno doživotné lieky alebo protidrogové liečenie.
Svet sa bohužiaľ zbláznil, navliekol si virtuálnu masku, ktorá odosobňuje a tým na oko uľahčuje. Osobne by som bol veľmi rád, keby bol každý online rozhovor nahradený rozhovorom reálnym. Z vlastnej skúsenosti viem, koľko sily a sebazáporu ma stojí to, aby som sa niekomu druhému otvoril, stal sa zraniteľným. Častokrát je to dokonca tak, že to musí zo mňa niekto blízky doslova vymlátiť, pretože je pre mňa vnútorne nemožné, aby som s tým prišiel prvý ja. Online rozhovor je tak prostriedok, ktorý síce nie je ideál, ale v súčasnosti najrozšírenejšia forma komunikácie. Je preto dobrým odrazovým mostíkom a začiatkom niečoho oveľa dobrodružnejšieho.
Dôležité je začať a nebyť v tom sám.