Demokracia má byť lokálna a to hneď na dvoch úrovniach - národnej a medzinárodnej.
Najprv o tej medzinárodnej. Treba si uvedomiť, že ako všeobecný princíp vládnutia je demokracie síce jedna, ale krajín, ktoré na nej postavili svoje fungovanie, je mnoho a každá je svojim spôsobom jedinečná. Preto aj demokratické inštitúcie, síce stojace na rovnakých princípoch, sa v praktickom prevedený musia odlišovať, aby čo najlepšie sadli potrebám a výzvam danej krajiny.
Národný rozmer s týmto úzko súvisí a hovorí iba to, že demokracia musí byť lokálna aj na území jednej krajiny. Ide síce o vládu ľudu prostredníctvom vlády zástupcov, zvolených týmto ľudom, ale tam to všetko iba začína. Právo vládnuť si sa zdieľa a nie odovzdáva a to isté platí aj o zodpovednosti za to, ako to tu funguje. Lokálny rozmer demokracie je tzv “bottom-up” princíp, na ktorom stojí aktívna občianska spoločnosť. Tá je mimochodom pre chod demokratickej spoločnosti nevyhnutná a je to miesto realizácie každého občana. Pravou zostáva, že demokratické inštitúcie na prvý pohľad vyzerajú ako niečo “tam hore”, ďaleko od môjho dosahu. Skutočnosť je ale iná a skvelým príkladom je projekt otvoreného ministerstva alebo vecí pod povrchom. Keď sa povie demokracia, treba si preto predstaviť ako prvé moje bezprostredné okolie: dedina, mestečko alebo mestská štvrť, a potom smerom hore vnímať moje regionálne okolie. Ďalším úžasným príkladom je zelená hliadka alebo cyklokolícia. Ich princíp otvorených očí je jednoduchý: vidím problém, spoznám problém, riešímE problém.
OK. S tým sezónnym jedlom sa to dalo, veď predsa ani špargľa nemôže rásť v septembri. Ale prečo sezónna demokracia? Určite tu nejde o štyri ročné obdobia, ale skôr o prirovnanie, ktoré má hlbší koreň. Keď sa povie slovo sezónny, ako prvé sa mi vybaví kruh, v ktorom sa veci opakujú. Hovorí sa, že jediná príležitosť, keď ako občania v tejto zastupiteľskej demokracii o niečom reálne rozhodujeme, sú voľby. A tie sú, dovoľte mi použiť do slovo, sezónne - každé štyri roky, ak nie skôr. Toto je ale iba jedna strana mojej sezónnej mince. Druhá ukazuje, že tento opakujúci sa kruh má tvar špirály, ktorá sa rozširuje a teda je možné pozorovať progres alebo pokrok. Demokracia je teda sezónna, pretože aj keď stojí na istých opakujúcich sa procesoch, tie majú smerovať k rozvoju danej spoločnosti a zveľadeniu spoločného dobra. Bohužiaľ, realita nám skôr pripomína začarovaný kruh. Po štyroch rokov si stará garnitúra zbalí švestky, nová si dosadí svojich. Pluralitné nasledovanie spoločného cieľa je sen, do ktorého sa nechce nikto zobudiť.
Demokracia bude preto dobrá iba ak si nasadíme optiku, ktorá nám ju pomôže vidieť lokálne a sezónne. Raz som na jej margo počul takúto poznámku: jedinečnosť demokracie ako politického systému je v tom, že v porovnaní s hocijakým iným je najviac závislá na vysokej miere angažovanosti jej členov. Nikto nás nenúti žiť v demokraticky fungujúcej politickej spoločnosti. Ak ju ale chceme, treba vyhrnúť rukávy a začať na tom robiť.
Na záver, tento článok je pozvaním k potrebnej závislosti na novej droge, ktorej cena závisí od počtu užívateľov. Je ňou LSD! Potreba denného užívania Lokálnej a Sezónnej Demokracie.