reklama

Stopárov sprievodca: Na svete sú isté len dve veci: smrť a dane.

Za tento stop som obzvlášť vďačný. Otvárala sa otázka za otázkou a divné bolo jedine to, ako rýchlo tá cesta ubehla. Viete čo je to fotovoltaika a aký je rozdiel medzi plochými a fotovoltaickými solárnymi panelmi? Čo treba zmeniť na slovenskej mentalite a čo nám od mala vštepuje škola? Je aj iný spôsob ako bojovať proti populizmu ak nie populizmom samým? Takže presne o tomto sa idem rozpísať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Fotočo?

Fotovoltaika. Ak sa náhodou nájde niekto ako ja, čo toto slovo pred tým nikdy nepočul, nie - nie je to ani stolová hra, ani experimentálny pokus odfotiť pár voltov v priamom prenose. Ondro oprav ma ak to mýlim, ale v kocke je fotovoltaika technológia, ktorá vyrába elektrickú energiu zo slnečného žiarenia. Sama o sebe veľmi zaujímavá vec a pre energo-friends odporúčam spraviť nejaký backround reading. Na rovinu, energetický svet nie je moja denná káva a najviac mu rozumiem asi autodedukciou z porozovania okolia. To mi nedalo nevšimnúť si nejeden solárny panel, ktorý začal kradnúť svetlo z našej ulice. Keďže sa riadim pravidlom "blbá otázka neexistuje", hneď som sa na Ondra obrátil s mojim nie moc bystrím potrehol, či tie fotovoltaické veci sú to, čo poznám zo strechy suseda? No, áno aj nie, ale viac nie. Slnečné žiarenie to síce tiež požiera, ale zväčša to nie sú tie panely na kremíkovej báze na výrobu elektriny. Sú to ploché (alebo trubicové) slnečné kolektory, ktoré slúžia na podporu vykurovania alebo ohrev bazénov (do nášho detského gumeného stačia zväčša 2-3 kanvice zovretej vody, ale je to lákavá alternatíva).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo to máme v slovenskej krvi a ako sa to dam dostalo?

Cudzie jazyky je potrebné ovládať (yes, of course) a angličtina už pomaly cudzí jazyk ani nie je. Ondro mi hovoril ako na cestách počúva nejaké audio veci na zlepšenie angličtiny, pretože zo školy sa na neho veľa nenalepilo. A tak sme začali spomínať na stredoškolské hodiny angličiny.

Ako by to bolo včera: Pani učiteľka stojí vpredu a stále niečo rozpráva (ideálne v cudzom jazyku; veď žiaci sú ako chodiace špongie). Niečo sa vždycky prečítalo - jeden až dvaja vyvolení, alebo po laviciach každý jednu vetu. Aby som nezabudol, niekoho bolo treba aj verejne popraviť na výstrahu ostatným, že sa ten jazyk predsa len kvôli niečomu treba učiť. Nejaký nový čas, pár nových slovíčok, domáca úloha a všetko to trápenie vykúpi zvonček. (Tu by som mal asi dodať, že ma jazyky vždy bavili a môj osud sa skoro zvrtol na dráhu prekladateľa tlmočníka. Takže ja som si to na hodinách celkom užíval) Spoločný menovateľ tohto didakticko-metodologického postupu vyučovania bolo to, že sa do nás nahustila všetka možná gramatika a život nás už rozprávať naučí (čo sa na ústnej maturite implicitne samozrejme rešpektovalo). Až na pár výnimiek sa všetci po takomto jazykovom kurze boja čo i len vetu povedať (ak si ju predtým nepredpripravia virtuálne - bezchybná syntax je základ, bez nej radšej ani ústa neotvoriť).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prekladateľ sa zo mňa nestal, ale kurz na učenie angliny som si neodpustil. Poviem vám pravdu, moja skromná skúsenosť lektora prevažne nespočívala v učení nových vecí, ale vo vytĺkaní zaužívaných stereotypov a strachu z rozprávania. Vtipné na tom je, že to čo vás v škole zadarmo naučilo, to vás jazykovke za draho odúčajú.

Z tohto jazykového okienka sme sa s Ondrom dostali k celkom trefnému záveru, však uvážte. Nemáme to trochu v krvi, že ak aj niečo vieme, tak sa to bojíme odprezentovať a povedať, alebo by sme si to najradšej nechali len pre vlastné použitie? Spôsob výučby jazyky za starých čias bol veľmi podobný celkovému vzorcu vyučovania pri všetkých predmetoch. Dbalo sa na výsledky a nie až tak na ich praktické využitie. Správna bola len jedna odpoveď, ale nikto nevedel cez akú sériu nesprávnych odpovedí sa k nej vlastne prišlo. Čo to v tej krvi vlastne máme? Strach? Nedostatočné sebavedomie? Malé odhodlanie? Nechuť robiť viac ako musíme? Otázka teda je, ak súhlasíme s týmto predpokladom, či sme takýto preto, lebo sme si to sami vybrali alebo to do nás od malého mala niekto hustí výchovou ako doma, ale hlavne v škole? Je toto cieľ vzdelávania na Slovensku? Demotivovať ľudí a naučiť ich súbor povinných informácii, aby sa vedeli zaradiť na trh práce? (Česť výnimkám.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pop-populizmus

Ondro mi pripomenul známy výrok Benjamina Franklina, že isté sú len dve veci: smrť a dane. Takého predvolebné sľuby by nemala problém splniť žiadna vláda - len si veľmi neviem predstaviť, ako by to vyznelo na billboarde. Asi niečo ako: "My vám zvýšime dane a vás to privedie do hrobu". V ešte horšom prípade, kedy sa to teda ujalo a vyhrali by, možno by to časom viedlo k zavedeniu nejakej "dane za smrť" a otvoril by sa k tomu štvrtý pilier, aby si na to neboštík už teraz začal sporiť. No, uvidíme. Nejaké istoty by to chcelo.

Zaujímalo ma, čo Ondro povie na našu súčasnú politickú improvizáciu a zmenu, po ktorej každý volá a na novú väčšinu, ktorá volá po všetkých. Záver bol taký, že bude ťažké byť hneď v najbližších voľbách silnou alternatívou veľkej ľavici a lídrom pravice. Pýtam sa ďalej, či mu predstavy a plány pána Lipšica neprídu trochu populistické? Predsa len viac priamej demokracie slovenskému ľudu môže byť popri všetkej viere aj trochu skok do neznáma - možno aj pád. Teším sa z Lipšicovej viery, že sa ľudia s dlhodobého hľadiska dobážu sami dobre rozhodnúť a nedá sa nesúhlasiť, že učitelia nemôžu zostať na súčasných platoch. Treba mať ideály. Otázkou zostáva, nakoľko tieto riešenia odrážajú reálne zhodnotenie situácie? Nie je to náhodou iba populizmus proti populizmu? Aj keď na druhej strane by to bola celkom dobrá stratégia. Takže uvidíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-----

Ako som povedal, cesta ubehla až veľmi rýchlo a môje poučenie do budúcich ciest je brať si so sebou zápisník.

Dík za stop Ondro!

Jakub Betinský

Jakub Betinský

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chodím stopom. Mám rád bezdomovcov a dobrú muziku. Viem byť sarkastický a občas pôsobím neisto. Chcem sa veľa naučiť a preto píšem. Quem te Deus esse Jussit, et humana qua parte locatus es in re, Disce. (Parsius, Satiry) Zoznam autorových rubrík:  OČAMI, KTORÉ VIDIA EIFFELOVKUSTOPÁROV SPRIEVODCA PO SLOVENSSPOLOČENSKÝ DŽOJNTHLASY ULICECESTA TAM A SPAŤNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu